koli

„Si ešte pamätám, ako sme u nás v obývačke pozerali MTV a celý deň čakali na Smashing Pumpkins,“ vraví bratranec strýkovi na sestrinej svadbe.

„Heeej, heeej,“ vraví strýko „vtedy sme sa aj dočkali.“

Takto zisťujem, že nie iba so mnou trávi/l strýko čas počúvaním hudby a nielen u nás čakával, kedy mu na MTV ulahodia. Ja som na svoje pesničky čakávala tiež. Čakala som na Björk: It´s oh so quiet alebo Fatboy slim Right Here Right Now. Čakala som, kedy sa obočie alebo oči Joan Osborne v klipe One of Us pohne alebo kedy budem môcť pesničku od Cardigans My Favourite Game pustiť na plné pecky, lebo tá otcovi nahlas nevadila.

Zhodou okolností v deň sestrinej svadby sa hral hokej. Za stolom som sedela so svojimi bratrancami. O šiestej prišlo hlavné menu, o siedmej boli 4 iPhoney na stole. 19:15 sme začali hrať. Každý bratranec izolovaný v bubline svojej obrazovky.

Zvykli sme si nečakať. Naháňame sa za informáciami, ale orientujeme sa v nich? Dokážeme odkryť ich skutočnú podstatu? Keď si čítam článok na webe, v ponuke mám ďalších minimálne 5 zaujímavých titulkov. Takto si dokážem hodinu-dve klikať a čítať. Ja si už potom ale fakt nepamätám, čo som čítala. Končí to pri tom, že keď mi niekto niečo hovorí, neviem sa o tom konštruktívne rozprávať, ale skôr si iba spomeniem, áno, to už som kdesi čítala, niekde počula.

Minule som si cez youtube vyhľadávala video: Tom Waits: What’s he building? a logo MTV ma prekvapilo: Aj toto na MTV hrávali? Samozrejme, na youtube trávim asi najviac z môjho času na internete. Klikám z videa na video a rada si čítam komentáre ľudí alebo teda, rada hľadám nejaké, z ktorých sa niečo dozviem.

Bola som u strýka. Pustil mi LP-čko. Väčšinu dňa mu svieti slnko do obývačky na gauč. Tam sme ležali. Svietilo nám slnko do tvárí, hrialo nás a my sme popíjali, počúvali a rozprávali sa. O hudbe, o živote, o dojmoch, o najlepších pasážach  v pesničkách. Bol to obrad, pohostenie.

Vždy, keď si kladiem otázku, či som konala správne, predstavím si, že na chvíľu opustím svoje telo, dostanem sa na miesto konfliktu a sledujem svoje správanie a reakcie. Keď sa postavím do svojej izby a pozerám na seba za notebookom, ako si ľavou rukou pridŕžam hlavu a čítam článok jeden za druhým a sledujem video za videom a vyzerám ako ten bratranec – hnevám sa, som nespokojná a išla by som si vylepiť. Keď sedím na gauči u strýka a pozerám, ako sme vyvalení na pohovke a ja sa smejem, rozprávam, počúvam a čakám na ďalšiu pieseň – prikyvujem si, radujem sa.

Si ešte pamätám jedno príslovie z detstva, sestra ho mala vycapené na stene vedľa postele: Pozoruj svoj život v zrkadle svojich skutkov, naučia ťa, čo musíš vedieť.

„No tak poďte,“ vraví mne a sestre strýko na svadobnej hostine a ťahá nás na parket.

Neboli to naši obľúbení Pulp, ale roztočili sme to spolu aj pri Kool & The Gang.